Oslávenci
26-10-2021

Dnes oslavuje meniny:

Demeter


K dnešným narodeninám
Vám prajeme
všetko najlepšie !

 

Albert Molnár Szenczi (1574-1634)

 

     Albert Molnár Szenczi sa narodil v roku 1574 v meste Senec a pochádzal z dobrej kalvinistickej mlynárskej  rodiny. Z dôvodu otcovej   chudoby sa musel vzdeláva?    bez pomoci rodiny. Študoval v Gy?ri, v Gönci a v  Debrecíne. Práve vtedy sa nachádzal v  Gönci, pri  Gáspárovi Károlyi, ke? vytla?ili prvú celú ma?arskú Bibliu. V roku 1590 sa bez pe?azí  vydal na študijnú cestu do Nemecka a tým sa za?ala jeho nieko?ko desa?ro?í trvajúca pú?, viac ako polovicu potulného života trávil v Nemecku.

     V roku 1599 sa vrátil domov, potuloval sa po Ma?arsku a h?adal mecenášov na uskuto?nenie svojich literárnych a vedeckých plánov. Síce sa mu podarilo od meš?anov a š?achty získa? nejaké peniaze, cítil, že jeho možnosti sú lepšie v Nemecku, a preto sa tam vrátil. Pol roka strávil na univerzite v Heidelbergu a pol roka v Herborne, na?alej žil v biede. V 1603 na istý ?as sa usadil v Altdorfe pri Nürnbergu, tu za pol roka pripravil latinsko-ma?arský a ma?arsko-latinský slovník, ktorý venoval cisárovi  Rudolfovi. Osobne mu ho predstavil v Prahe a pri tejto príležitosti ho prijal aj ve?ký astronóm Kepler.
     V roku 1606 dokon?il preklady žalmov, vtedy už bol známou osobou akademického života. Pomocou svojich priate?ov získal podporu knieža?a Mórica z Hessenu a pres?ahoval sa do Marburgu. Tu prepracoval preklad Biblie Gáspára Károlyi, potom vydal svoju gramatiku a znova vydal slovník. V roku 1611 sa oženil, zobral si za ženu  Kunigundu Ferinariu (Wildprätert), ods?ahoval sa do Oppenheimu a pracoval na druhom vydaní biblie. Bol dôležitým literárnym a akademickým organizátorom: on bol centrom pre ma?arských žiakov študujúcich na nemeckých kalvinistických univerzitách. Podporoval a usmer?oval ich.
     O jeho aktivitách sa dozvedeli aj v Ma?arsku, a preto ho viacerí volali domov. V roku 1612 Molnár Szenczi sa aj vrátil domov, stal sa dvorným kazate?om Ferenca Batthyánya. Vtedajšie Nemecko bolo v porovnaní s Ma?arskom ove?a vyspelejšie, a preto sa v roku 1615 vrátil aj s celou rodinou do Nemecka. Myslel si, že svoju ma?arskú kultúrno-literárnu misiu môže uskuto?ni? len v nemeckej zemi.
     Od roku 1619 žil v Heidelbergu, tu ho postihla v  1622 tridsa?ro?ná vojna. Nepriate?ské cisárske vojská obsadili mesto,  Molnára Szencziho okradli a mu?ili. Utiekol do Hanau, dva roky tam žil. Za ten ?as dvakrát navštívil Holandsko, Gábor Bethlen ho poveril preložením  Kálvinovej Institutie.
     V roku 1624 na pozvanie Bethlena sa natrvalo vrátil do Ma?arska. O jeho posledných desiatich rokoch života vieme menej ako o predchádzajúcich rokoch, o ktorých po?as dvadsiatich rokoch viedol denník. Istý ?as žil v Košiciach, predpokladá sa, že bol u?ite?om, v 1629 na rozkaz Bethlena odišiel do Kolozsváru. Po smrti  Bethlena, v posledných rokoch života po?as kolozsvárskych rokov žil izolovane a schudobnel. Zomrel ako šes?desiatro?ný na mor v Kolozsvári.
     Molnár Szenczi bol dôležitou postavou posthumanistickej protestantskej literatúry. Humanisticko-kulturálnu misiu v duchu protestantských tradícií videl predovšetkým vo vedeckej a sprostredkovate?skej ?innosti. Jeho hlavným cie?om bolo, aby sprostredkoval duševné bohatstvo protestantov pre ma?arských kalvinistov, aby pozdvihol duševnú úrove? Ma?arov na úrove? západných vzorov, taktiež aby ukázal ?u?om zo západu výkony ma?arského jazyka. Jeho najdôležitejšími dielami sú:  slovník, gramatika a preklady žalmov.
      Latinsko-ma?arský a ma?arsko-latinský slovník vznikol z potrieb ma?arského akademického a školského života a zistenie, že ma?arský jazyk sa vyrovná vzdelaným európskym jazykom. Prvé vydanie vyšlo v roku 1604 v Nürnbergu, v roku 1611 v Hanau druhé a potom v roku 1621 v Heidelbergu tretie vydanie. ?alšie vydania boli s?asti rozšírené v oblasti jazyka a s?asti boli doplnené o grécke ekvivalenty slov. Slovník neobsahoval len slovnú zásobu ma?arského jazyka, ale aj vysvetlivky zemepisných, dejepisných, mytologických a vedeckých pojmov, a preto sa dá považova? aj za encyklopédiu. Okrem toho obsahoval frazeologizmy a upravoval pravopis. Niektoré heslá slúžili na informovanie cudzincov. Slovník Molnára Szencziho sa stal základným slovníkom na dvesto rokov, jeho grécka ?as? bola až do minulého storo?ia jedine?nou.
     Podobný význam má aj jeho ma?arská gramatika (Nova grammatica Ungarica, Hanau, 1610). Ma?arskú gramatiku svojho predchodcu Jánosa Sylvestera  Molnár Szenczi nepoznal. Okrem morfológie už jeho gramatika obsahuje aj syntax, a to predovšetkým z toho dôvodu, aby si ?ahšie mohli osvoji? ma?arský jazyk cudzinci. Kým sa na gramatiku Sylvestera ve?mi rýchlo zabudlo, gramatika  Molnára Szencziho založila základy vedeckého výskumu ma?arského jazyka a dlho ju využívali ako príru?nú knihu.
     Z h?adiska literatúry najvýznamnejším dielom  Molnár Szencziho sú jeho preklady žalmov. Pod nemeckým vplyvom si zaumienil, že pripraví presný preklad Knihy žalmov aj z filologického, aj z poetického h?adiska. Poznal žalmy, ktoré dovtedy vyšli, napr. okrem Balassiho diel ich nepokladal za dobré. Za základ si zobral nemecký preklad žalmov francúzských kalvinistov Clémenta Marota (1496-1544) a Theodora Bezu (1519-1605) od Ambrosiusa Lobwassera (1515-1585).  Psalterium Ungaricum vyšiel v roku 1607 v  Herborne.
     K tomu, aby sa ma?arské preklady zbierky žalmov mohli spieva? v pôvodnej melódii bolo treba preklenú? vážne metrické ?ažkosti. Bolo treba zachova? po?et slabík a pod?a možnosti aj rytmus. Preklady Molnára Szencziho sa snažia zachova? pôvodný rytmus a obsahujú aj také verše, ktoré sú jambické a trochejské. Žalmy Molnára Szencziho sú aj osobnými spove?ami, zo za?iatku ich vtedajší cirkevní predstavitelia prijali s nevô?ou. V druhej polovici 17. storo?ia ale už patrili medzi najob?úbenejšie piesne reformovanej cirkvi. Stopä?desiat žalmov sa dalo spieva? na stotridsa? melódii, k sto tridsiatim melódiám patril taký istý po?et veršových foriem.
     Szencziho zaujímali možnosti jazyka, o tom sved?ia jeho latinské hlavolamy (Analecta Aenigmatica 1608) a poetické hry, kaligramy (Lusus Poetici 1614), ako aj ma?arské ?asomerné príležitostné básne napísané v roku 1610.
     Molnár Szenczi prekladal aj prozaické diela, a to ortodoxné diela cirkevnej literatúry. V roku 1617 vydal preklad zbierku kázní  heidelbergského dvorného kazate?a Abrahama Scultetusa (1566-1624), v roku 1621 modlitebnú knižku Bullinger-Frisius pod názvom Imádságos könyvecske. Jeho najvýznamnejšou prekladate?skou zásluhou bol preklad  Kálvinovho diela  Institutia do ma?ar?iny, ktoré vyšlo v Hanau pod názvom Az keresztyén religióra és az igaz hitre való tanítás, bolo to ur?ené pre náro?nejších ?itate?ov. 
Ob?úbenejší bol jeho preklad od Georga Zieglera zo  16. storo?ia pod názvom Discursus de summo bono, Az legf?bb jóról már Magyarországon, vyšlo to v Levo?i v roku 1630. Toto bolo jeho posledným vä?ším dielom. Mal ešte v pláne preloži? z nem?iny jedno zo základných diel puritanizmu od L. Bayleya Praxis pietatis, ale ke? sa dopo?ul, že Pál Medgyesi pracuje na tom, povzbudil svojho mladého kolegu, aby pokra?oval v práci.
     Okrem najvýznamnejších diel  Molnár Szenczi napísal nespo?etné množstvo príležitostných publikácií, ako sú?as? jeho vedeckej a organiza?nej práce. Sú medzi nimi niektoré napísané aj v latinskom jazyku. 
     Albert Molnár Szenczi bol najusilovnejším pracovníkom ob?iansky zmýš?ajúcej ma?arskej protestantskej vzdelanosti. Problém ma?arskej kultúry videl z európskej perspektívy. Svojimi prekladmi bol aj dôležitým štylistom postrenesan?nej ma?arskej literatúry na za?iatku  17. storo?ia. Albert Molnár Szenczi mal ve?kú zásluhu na tom, že na univerzite Gábora Bethlena a Györgya Rákócziho I. v Gyulafehérvári sa objavovali tí najznámejší nemeckí profesori. Najprv jeho priate?, priekopník nemeckej barokovej poézie, Martin Opitz, potom v roku 1630 profesori herbornskej akadémie: Johann Heinrich Alsted, Johann Heinrich Bisterfeld a Johann Ludvig Piscator. S nimi prišla do Sedmohradska najmodernejšia európska vzdelanos? a vzdelávací program.